Hazing logo
ares25Napište mi
Přejít na odkazy
Přejít na videa
Přejít na povídky
Přejít na galerie
spacer

POVÍDKA FRAJER FERO

Fero bol veľký frajer. Býval v byte po materi ktorá odišla robiť do rakúska umývačku riadu, tam sa vydala otvorila si krajčírstvo a už tam ostala. Ferovi posielala peniaze, zrejme dosť lebo nemusel robiť nič, platila mu byt, tak len chlastal, robil bordel zvláčal si domov kurvy a robil žúry až sa celý barák otriasal a bolo mu hej. Nestačilo mu to, začal si myslieť že je majster sveta a okolia. Srať ma začal tým, že jednu peknú letnú noc stratil kľúče od vchodu. Snažil sa vyvaliť vchodové dvere no pri jeho mušej váhe a troch promile sa mu to ani náhodou nepodarilo tak zobudil celú bytovku stláčaním všetkých fungujúcich bytových zvončekov. Našiel sa nejaký dobrák čo mu šiel otvoriť tak sa do vchodu dostal, do bytu však nie lebo kľúč od bytu mal samozrejme na zväzku s vchodovým, tak vytriezvel na rohožke. Zrejme sa mu to zapáčilo lebo sa to od vtedy stalo pravidlom a po krátkom čase sa už nenašiel dobrovoľník žiadny, ktorý by ho vpustil dnu, tak prespával na lavičke pred domom. Pár mesiacov sa to takto vlieklo a každý mu to ticho toleroval no mňa tie jeho návaly pomaly prestávali baviť. Počkal som si na vhodný čas a keď zas raz v noci ožratý zburcoval celý dom prezváňaním a trieskaní na vchodové dvere, šiel som mu otvoriť ja.

“Prepáčte zabudol som si kľúče.” Zabľabotal a tackal sa dnu trocha v predklone. Pustil som dvere a pravačkou ktorou som ich predtým držal som mu takú plesol po šiji, že sa rozpľasol na dlažbe jak žaba. Zabohoval, zapičoval niečo nezrozumiteľné, no iste rovnako sprosté zamrmlal a snažil sa zdvihnúť, že mi to teda ukáže. Vôbec ma to jeho to nezaujímalo a nechcelo sa mi na nič ani čakať. Schmatol som ho jednou za golier, druhou za opasok, zdvihol som ho na nohy a sotil o stenu s poštovými schránkami. Zrejme to nečakal, alebo telo nestačilo adekvátne reagovať lebo sa mu nohy zamotali, hlavou narobil riadny rachot a zosunul sa popri stene na zadok. Zrejme sa domnieval, že som si ho s niekým pomýlil a zrejme mu nedošlo čo sa s ním deje pretože neustále zúrivo opakoval “ To čo robíš? Vieš kto som ja? Vieš ty kto som ja?” a tak neustále dookola, pričom sa ma snežil zachytiť metajúcimi ručičkami a kopnúť nohou, čo sa mu ale vidomoči nedarilo. “Ja ti ukážem kto si ty, ty hajzel! “ sklonil som sa k nemu, zdrapil ho za pačesy a ťahal ho za sebou ako vrece do vedľajšej miestnosti kde boli dvere do práčovne. Jačal, kopal nohami, od bolesti nevedel čo má robiť, či si rukami pridržiavať hlavu, asi sa bál že mu ju odtrhnem, alebo nimi pridržiavať o čo prišlo. Čím sa viac metal a snažil sa niekde zachytiť tým ho to viac bolelo. Rezignoval, držal si hlavu a sipjac nadával.

Dotiahol som ho do stredu práčovne a pustil. “No čo ty sráč, čo my chceš ukázať?” Usmial som sa. Bol celý červený na krku mu nabehli žili, až s ním triaslo. “Zabijem ťa! Zabijem! Zabijem!” Vyskočil zo zeme a hodil sa po mne. Trocha vytriezvel, no evidentne nie dosť. Uhol som sa, zvalil ho na zem, takže tam znova ležal rozčapený jak žaba, no tentoraz so sedel na ňom. Zapáčil som mu ruku za chrbtom, že sa od bolesti nevládal už ani metať, stále ešte nadával, no už mu viditeľne dochádzal dych. Nohou som si prisunul šnúru na prádlo, ktorá sa tam váľala už dlho nepoužitá, teraz prišla vhod. Vyrútil som mu za chrbát aj druhú ruku a pevne ich zviazal. “Čo robíš ty sviňa, už aj ma rozviaž!” Kričal na mňa ponad plece. Vstal som, koniec šnúry som prehodil cez rúru, ktorá viedla popod plafón miestnosti. Pomohol som mu na nohy a napol šnúru, ktorá ho teraz za ruky ťahala k rúre, a zvyšný koniec som priviazal o vodovodnú batérie nad betónovým umývadlom. Stále čosi po mne jedovito pokrikoval no už nie tak isto a bezočivo jak zo začiatku. Mal už evidentne strach. Z umývadla som vybral mokrú handru ktorá sa tu používala miesto štupľa a napchal mu ju do huby. Metal sa, no bezvýsledne. Už nekričal len gúľal očami. “ Teraz ti dám takú príučku na ktorú do smrti nezabudneš ty zasran!” Povedal som do ticha, rozopol mu nohavice a stiahol mu ich na kolená. Zrejme chcel protestovať no nebolo mu vôbec rozumieť, visel za tie ruky v perfektnom predklone, nohavice na kolenách mu už nedovoľovali ani prekračovať na mieste. Spod umývadla som zdvihol gumenú hadice kedysi slúžiacu na vypúšťanie vody z pračky. Chytil som ju za koniec, napriahol som sa, hadica svišťala vzduchom a kreslila pruhy na vyšpúlenú riť. Fero jačal do smradľavej handry. Jednou rukou som si ho pridržiaval za zviazané ruky aby sa veľmi nemykal a rany dobre sadali. Fero neudržal moč ani stolicu. Po tvári mu stekali slzy ako hrachy a už len vzlykal. Šnúru som odviazal a Fero klesol na zem. “ Teraz mi povedz kto si ty sráč!” Vybral som mu handru z úst.

“No povedz to!” “Prepáčte prosím už to nikdy neurobím, pustite ma prosím. ” Tichúčko zavzlykal a zdvihol sa na kolená. “Pozri čo si tu narobil ty sviňa, posral si sa jak malé decko. Kde je ten frajer, čo mi to ukáže? Tak kde je?!” Kopol som doňho až sa znova vyvalil do toho čo narobil. Pritisol som mu hlavu nohou a podlahu. “Chcem to počuť zreteľne a nahlas, lebo ťa znova zmlátim jak psa, ty bastard.” Pritlačil som. “Som sráč” zašepkal. “NAHLAS TY HAJZEL!” zakričal som a švacol ho hadicou po spuchnutej riti až ho prehlo. “Som obyčajný hajzej a sráč! ” zvolal nahlas a zreteľne do podlahy “urobím čo budete chcieť len ma už prosím vás nebite” zaúpel. “ Tak sa mi to páči ty sráč konečne si sa našiel.” Zasmial som sa. “ To som chcel počuť. Keď si teda taký hajzel tak ta ako hajzej aj použije.” Otočil som ho nohou na chrbát a vstal som si nad neho obkročmo. “ Otvor papuľu a neopováž sa ju zavrieť, ani otočiť hlavu lebo ťa zmlátim zas ty bastard. “ Nie prosím to nie” púlil oči a nesúhlasne kýval hlavou.” Ustúpil so a nohou mu šlapol do rozkroku až zavil a pokrčil nohy. “ Vystri tie nohy a otvor papuľu, lebo ti z vajec urobím praženicu ty smrad.” prišlapol som silnejšie. Konečne papuľu otvoril do korán a v bolestnej grimase zavrel oči. Vytiahol som z nohavíc vtáka a veľkým oblúkom mu to tam pustil plným prúdom hajzlovi, len mu to tak v gágore žblnkotalo. Štiny mu stekali po lícach. Otrepal so posledné kvapky vtáka vrátil do gatí a ustúpil bokom. “Otoč sa ty sráč zasraný.” Zasipel som teraz ja. Fero sa otočil na brucho, bol celý mokrý, svietila na ňom len červená riť ktorá už sinala. “ Tak toto bola len malá príučka, ak ešte raz doješ ožratý a budeš tu robiť bordel, alebo sa len dozviem že si zase vystrájal, chytím si ťa a bude to oveľa horšie. Rozumel si?” “Rozumel som, prepáč ? te, už sa to nikdy nezopakuje” Zašepkal presvedčivo kým som mu rozväzoval ruky. “ten bordel po sebe upraceš a kľúče ráno odnesieš domovníčke.” Hodil som po ňom zväzok od práčovne a nechal ho tam sediaceho uprostred medliaceho si zápästia. Od vtedy s Ferom už žiadne problémy neboli.

© Troyat [troyat at azet.sk]

Může se vám také líbit:

www.thugboy.com